obec Smrdáky

Oficiálna web stránka obce

+421 346542911

Vitajte na stránkach obce Smrdáky. Sme tu pre Vás.

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja

ÚVOD

Legislatívne pramene

Zákon NR SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky upravuje prechod pôsobností na obce a na úseku regionálneho rozvoja ide o :

  • vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja
  • vypracúvanie programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja
  • koordinovanie spolupráce právnických osôb pri vypracúvaní programov rozvoja obcí.

Hlavnými cieľmi podpory regionálneho rozvoja sú

  • zabezpečenie vyváženého hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja SR,
  • odstránenie alebo zmiernenie rozdielov na úrovni hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov,
  • zabránenie vzniku nových oblastí s nízkou ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou obyvateľov,
  • trvalé udržanie hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónov.

Podpora regionálneho rozvoja je zameraná najmä na

  • rozvoj hospodárstva a podnikateľského prostredia s cieľom zvýšiť jeho produktivitu, zlepšiť štruktúru hospodárstva, vytvárať nové pracovné miesta a stabilizovať ohrozené pracovné miesta,
  • rozvoj ľudských zdrojov s cieľom dosahovať rovnováhu vo vývoji dopytu a ponuky na regionálnom trhu práce a vytvárať rovnosť pracovných príležitostí pre mužov a ženy,
  • trvalý rozvoj výskumu a vývoja prispievajúceho k celkovému rozvoju regiónov s dôrazom na podporu zavádzania nových technológií a inovácií,
  • medzištátnu, cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu v oblasti regionálneho rozvoja v záujme trvalo udržateľného rozvoja regiónu,
  • rozvoj cestovného ruchu,
  • zlepšenie sociálnej infraštruktúry regiónu,
  • zlepšenie technickej infraštruktúry regiónu,
  • verejné práce podporujúce rozvoj regiónu,
  • rozvoj kultúry, kultúrnych činností a služieb vrátane rozvoja umeleckých činností, starostlivosti o kultúrne dedičstvo a o obnovu a revitalizáciu pamiatkového fondu,
  • rozvoj občianskej vybavenosti a rozvoj  služieb v regióne,
  • opatrenia na ochranu a tvorbu životného prostredia a na obmedzovanie vplyvov poškodzujúcich životné prostredie,
  • podporu efektívneho využívania prírodných zdrojov regiónu.

Zákon NR SR č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja ustanovuje základnú štruktúru programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce.

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce je strednodobý programový dokument, ktorý obsahuje najmä

  • analýzu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, hlavné smery jej vývoja, ustanovenie cieľov a prvoradých potrieb,
  • úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a v ďalších oblastiach (podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2001 Z.z.),
  • návrh finančného a administratívneho zabezpečenia.

Pôsobnosť obcí a samosprávnych krajov pri podpore regionálneho rozvoja

Obec na všestranný rozvoj svojho územia a zabezpečenie potrieb jeho obyvateľov pri výkone samosprávy najmä

  • vypracúva, schvaľuje a pravidelne vyhodnocuje plnenie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce a zabezpečuje jeho plnenie,
  • poskytuje súčinnosť na príprave a uskutočňovaní programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja, na ktorého území sa obec nachádza,
  • poskytuje súčinnosť na príprave regionálnych operačných programov,
  • spolupracuje pri zabezpečovaní rozvojových zámerov spoločných pre viacero obcí,
  • zriaďuje s inými obcami združenie obcí s predmetom činností, ktorým napomáha hospodárskemu a sociálnemu rozvoju obce, ako aj samosprávneho kraja,
  • vypracúva stanovisko k programom regionálneho rozvoja.

Samosprávny kraj na všeobecný rozvoj svojho územia a zabezpečenie potrieb jeho obyvateľov pri výkone samosprávy najmä

  • vypracúva, schvaľuje a pravidelne vyhodnocuje plnenie programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja, prípadne jeho častí, podieľa sa na ich uskutočňovaní a pravidelne vyhodnocuje jeho plnenie,
  • vypracúva regionálny operačný program v spolupráci s ďalšími samosprávnymi krajmi, vytvárajúcimi štatistickú územnú jednotku na úrovni druhého stupňa, podieľa sa na jeho uskutočňovaní a pravidelne vyhodnocuje jeho plnenie,
  • spolupracuje s MVaRR SR a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy na príprave národného plánu, sektorových operačných programov,
  • zabezpečuje trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj na území samosprávneho kraja,
  • obstaráva a schvaľuje jednotlivé rozvojové projekty regionálneho charakteru, podieľa sa na ich uskutočňovaní a vyhodnocuje ich plnenie, vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť,
  • vypracúva, schvaľuje a vyhodnocuje plnenie jednotlivých programov medzinárodnej spolupráce na regionálnej úrovni,
  • pravidelne monitoruje a hodnotí rozvoj územia samosprávneho kraja a vypracúva správy o hospodárskom a sociálnom rozvoji samosprávneho kraja,
  • zabezpečuje prostriedky v rozsahu svojej pôsobnosti na odstraňovanie nežiaducich rozdielov na území samosprávneho kraja,
  • zabezpečuje vzájomnú spoluprácu s ďalšími samosprávnymi krajmi a rozvoj spolupráce s územnými celkami alebo s orgánmi iných štátov vykonávajúce regionálne funkcie pri výkone samosprávy,
  • môže zriaďovať právnické osoby na podporu regionálneho rozvoja, najmä územné agentúry na podporu regionálneho rozvoja,
  • -       vedie evidenciu programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja a obcí,
  • plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými zákonmi.

Obsah Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

V zmysle § 10 zákona č. 503/2001 Z.z. obsahuje PHSR najmä:

  1. analýzu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce, hlavné smery jej vývoja, ustanovenie cieľov a prvoradých potrieb,
  2. úlohy a prvoradé potreby v rozvoji technickej infraštruktúry, sociálnej infraštruktúry, starostlivosti o životné prostredie, vo vzdelávaní, v kultúre a v ďalších oblastiach (podľa § 3 ods. 2 zákona č. 503/2001 Z.z.),
  3. návrh finančného a administratívneho zabezpečenia.

K bodu a) Analýza

Stručná história obce, kultúrne dedičstvo, miestne zvyky a obyčaje, a iné činnosti v obci.

Zmapovanie súčasných zdrojov v obci a SWOT analýza silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb.

Pre analytickú časť PHSR obce sú k dispozícii Prieskumy a rozbory pre ÚPN-O Smrdáky, ktoré zmapovali súčasný stav obce, stav dopravnej a technickej infraštruktúry a Krajinnoekologický plán analyzoval problematiku ochrany prírody a tvorby krajiny, ochrany a rozvoja životného prostredia.    

Súčasť prieskumov a rozborov je tiež ochrana pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva na území obce.

Pre doplnenie analytickej časti je potrebné dopracovať problematiku miestnych zvykov a obyčají a iných kultúrno-spoločenských a športových činností v obci.

Analytická časť obsah

  • História
  • Poloha a rozloha
  • Príroda, prírodné zdroje a ložiská nerastov
  • Geomorfologické pomery a základná geomorfologická charakteristika územia
  • Geologický región
  • Hydrológia
  • Klimatické podmienky (klíma, zrážky, teplota vzduchu, veternosť)
  • Pôda
  • Potencionálna prírodná vegetácia
  • Bývanie
  • Občianska vybavenosť (komerčná a nekomerčná)
  • Rekreácia a cestovný ruch
  • Kultúrne a historické pamiatky obce
  • Ekonomická základňa
  • Poľnohospodárska výroba, lesné hospodárstvo
  • Doprava a dopravná vybavenosť
  • Technická vybavenosť (zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie s čistením odpadových vôd, elektrifikácia, plynofikácia, telekomunikácie)
  • Odpadové hospodárstvo

SWOT analýza je metóda umožňujúca získať názor na silné a slabé stránky života v obci a vykonať prehľad príležitostí, ktoré má obec pre svoj rozvoj a ohrození, ktoré môžu tomuto rozvoju zabrániť.

Pomenovanie silných a slabých stránok podáva prehľad o vnútornom živote v obci a identifikácia príležitostí a ohrození sa zameriava na uvedomenie vnútorných a vonkajších faktorov, ktoré vplývajú na kvalitu života v obci.

Analýza vnútorných faktorov obsahuje vyhodnotenie

  • polohy obce, propagácie obce,
  • ľudského potenciálu, zručností, aktivít, spolupráce,
  • miestnej ekonomiky, služieb,
  • stavu životného prostredia,
  • občianskej, dopravnej  a technickej vybavenosti.

Analýza vonkajších faktorov obsahuje vyhodnotenie

  • podporných mechanizmov regiónu a štátu,
  • nástrojov regionálnej politiky,
  • vplyvu vstupu do EÚ,
  • vytvárania partnerstiev (domácich a zahraničných),
  • finančných nástrojov.

K bodu b) Úlohy a prvoradé potreby

Definícia strategických cieľov rozvoja, rozvojových zámerov spadajúcich pod jednotlivé ciele a podrobnejšie rozpracovanie jednotlivých zámerov.

Územný plán obce je  komplexným podkladom pre stanovenie strategických cieľov rozvoja v jednotlivých zložkách života a fungovania obce, ktoré sú z hľadiska  priestorového usporiadania a funkčného využitia územia definované s overenou reálnosťou a časovou nadväznosťou. 

Na základe analytickej časti programu sa navrhnú strategické ciele, ktoré sa rozpracujú do jednotlivých úloh s časovým harmonogramom realizácie.  

K bodu c) Financovanie a administratívna príprava

Definovanie o ekonomických a sociálnych partnerov, inštitúcií a finančných nástrojov a podmienok financovania projektov z fondov EÚ.

V tejto časti sa hodnotia

možnosti získania ekonomických  a sociálnych partnerov,

možnosti spolupráce v regióne (mikroregión, agentúry, TSK)

finančné nástroje a podmienky financovania projektov z fondov SR a EÚ.

Na záver PHSR obce bude navrhnutý systém monitorovania plnenia a aktualizovania schváleného programu.

Význam a užitočnosť hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

Vypracovaním programu rozvoja sa plní jeden zo základných princípov regionálnej politiky Európskej únie – princíp programovania. Potreba použitia princípu programovania vyplýva z toho, že podpora zo zdrojov Európskej únie sa viaže na vypracovanie programových dokumentov. Programovým dokumentom na úrovni obce je program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce (ďalej len „program rozvoja obce“).

Možnosť získať finančnú podporu z verejných zdrojov Európskej únie a národného rozpočtu SR je často previazaná na schopnosť obce spolufinancovať rozvojové projekty z vlastných zdrojov, prípadne zo zdrojov súkromných investorov. Prehľadné usporiadanie rozvojových zámerov do podoby programu rozvoja umožňuje obci orientáciu v škále dostupných podporných zdrojov, ako aj podmienok  získania podpory z týchto zdrojov.

Stanovenie rozvojových priorít umožní obci realizovať dlhodobý rozvoj založený na cielenej stratégii. Vypracovanie programu rozvoja obce posilní uvedomenie si vlastnej jedinečnosti a prínosu pre prosperitu Záhoria, širšieho regiónu Trnavského kraja a súčasne rozvoju Slovenskej republiky a Európskej únie.

Program rozvoja obce, zostavený za aktívnej účasti občanov spĺňa základnú požiadavku platformy pre miestne subjekty, ktoré majú kapacity a zdroje na realizáciu aktivít.

Program rozvoja obce – živý dokument

Rozhodujúcou podmienkou  pre program rozvoja obce je dosiahnutie stavu, keď sa stane živým dokumentom. Súčasné poznanie a rozvojové potreby nie sú konečné a dokument musí umožňovať dopĺňanie a rozvíjanie zámerov a potrieb obce. Zároveň je dôležité, aby obec zmenami a doplnkami nezľavovala z dôležitých rozvojových princípov a hodnôt a dlhodobo si udržala svoju víziu a strategické ciele a mala mať záujem o realizáciu záverov, ktoré  víziu podporujú.

Program tvorby programu rozvoja obce

Za účelom tvorby programu rozvoja obce sa vytvorila pracovná skupina, ktorá pod metodickým vedením Ing. Ivana Smetanu (odborne spôsobilá osoba pre obstarávanie ÚPD a ÚPP) vypracovala program rozvoja obce. Starostka obce a zástupcovia obce  poskytli podklady pre analýzu súčasného hospodárskeho a sociálneho života v obci a pre SWOT analýzu. Následne boli dohodnuté strategické ciele a rozvojové zámery, navrhli sa prípadní partneri pre úspešnú realizáciu zámerov a stanovili časové a rozpočtové harmonogramy. Po pripomienkovaní bol návrh programu rozvoja obce predložený na schválenie obecnému zastupiteľstvu.

Program rozvoja obce pozostáva z troch nasledovných častí:

1. Smrdáky v súčasnosti 

Zmapovanie súčasných zdrojov v obci a SWOT analýza silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb

2. Smrdáky v budúcnosti

Definícia strategických cieľov rozvoja, rozvojových zámerov spadajúcich pod jednotlivé ciele a podrobnejšie rozpracovanie jednotlivých zámerov.

3. Koordinácia pri naplňovaní rozvojového programu

Definovanie o ekonomických a sociálnych partnerov, inštitúcií a finančných nástrojov a podmienok financovania projektov z fondov EÚ.

1. ŠMRDÁKY V SÚČASNOSTI

História

    Archeologické náleziská v  blízkom okolí svedčia o pravekom osídlení. Nájdený hrob v lokalite Kliny sa datuje do staršej doby kamennej alebo do doby bronzovej. Sídlisko sa v tejto lokalite nachádzalo v dobe bronzovej, hallstattskej, laténskej a rímskej.  Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1436. V donačnej listine kráľ Žigmund Luxemburský dáva do držby panstvá Čachtice a Dobrá vody Michalovi Országhovi z Gúthi. Medzi obcami prislúchajúcimi panstvu Čachtice sa uvádza aj majer Zmerdeche.  Názov obce sa historicky menil, pravdepodobne sa obec rozvinula okolo majera Zmerdeche.  Majer a neskôr obec vlastnili rôzní zemepáni. Z najvýznamnejších to boli Pongrácovci, Ján Huňady, Grófi Ján a Žigmund z Pezinka a Sv. Jura, Mikuláš Kropáč z Nevědomí, Juraj zo Záblatia, Peter a Žigmund Korlátsky, Nyáriovci, Majthény-Novák, Nagymihalyiovci, Amadeovci a Jozef Vietoris.

    Jozef Vietoris bol zakladateľom smrdáckych kúpeľov. Pochádzal zo Sotiny a po štúdiach od roku 1814 vykonával funkciu podnotára v Skalici. Vypracoval sa na slúžneho mesta Skalica.  

    Pramene sírnej vody boli známe v oblasti už v dávnej minulosti a od zápachu sírovodíka sa odvádza aj názov obce.  Kúpele sa dostali do povedomia v 19. storočí. V rokoch 1828-1833 sa začalo s výstavbou prvých kúpeľov a v rokoch 1838-1839 pribudol prvý panský kúpeľ, kaštieľ a anglický park.  Do konca II. svetovej vojny neprišlo k výraznejšiemu rozvoju kúpeľov. V nedávnej minulosti boli postavené Liečebné domy (kúpeľné hotely) Morava, Záhorie, Vietoris, a Detské stredisko Mladosť. Taktiež bol vybudovaný hospodársky a spoločenský komplex Centrál v nadväznosti na pôvodný kaštieľ – LD Mier. 

Súčasnosť

Poloha a rozloha

    Obec Smrdáky  sa nachádza na svahoch Chvojnickej pahorkatiny medzi lesným masívom Zámčisko (434,1 m n.m.) a úvalom rieky Myjavy. Nadmorská výška je 241 m n.m.  Obec je začlenená do okresu Senica a Trnavského samosprávneho kraja.

    Rozloha  katastrálneho územia  obce Smrdáky  je cca 472 ha.

Príroda, prírodné zdroje a ložiská nerastov

Ochrana prírody

    V území obce sa nenachádza žiadne veľkoplošné chránené územie podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

    V území obce nie sú navrhované žiadne chránené územia  európskeho významu CHÚEV, ani chránené vtáčie územia CHVÚ.

Prírodné zdroje

    V riešenom území sa nachádzajú vyhlásené prírodné liečivé zdroje, ktoré majú stanovené ochranné pásma podľa osobitných predpisov.

Tvorba krajiny, vrátane prvkov územného systému

    Katastrálne územie sa svojou severnou hranicou dotýka v Holom vrchu nadregionálneho biocentra Zámčisko. Stromová a krovitá etáž východnej časti Zámčiska je narušená prevahou agátovej vegetácie. Táto časť je mimo katastrálneho územia obce Smrdáky. Zo Zámčiska vychádzajú viaceré erózne ryhy s prevahou nelesnej vegetácie s menšou účasťou duba, vŕby, bresta a jaseňa.

Ekostabilizačné plochy:

  • zmiešané dubovo-hrabové lesy (jadro nadregionálneho biocentra),
  • zmiešané dubovo-cerové lesy (okrajové časti NB),
  • mokraďové spoločenstvá,
  • podmáčané lúky s mokraďovým spoločenstvom,
  • vodné toky s brehovými porastami,
  • vodné plochy a toky,
  • esteticky hodnotné krajinárske scenérie.

Menej stabilné ekologické plochy:

  • TTP pasienky a lúky,
  • odvodňovacie kanály s brehovými porastami,
  • vinice (východne od zastavaného územia a nadväzné plochy na SZ časť katastrálneho územia),
  • ovocné sady (východne od zastavaného územia obce).

Plochy ekologicky nestabilné:

  • orná pôda (väčšia časť katastrálneho územia),
  • zastavané územie obce (zastavané územie obce a výrobné územie bývalého JRD, stavebná kúpeľná časť obce),
  • plochy po ťažbe.

Priemet RÚSES a návrh prvkov MÚSES

Biocentrá regionálneho a nadregionálneho významu

rBC-Zámčisko biocentrum nadregionálneho / regionálneho významu (do katastrálneho územia obce Smrdáky patrí časť Holý vrch TTP cca 15-20 ha). Jadro katastrálneho biocentra patrí do sosiekoregiónu Chvojnická pahorkatina. V severnej pahorkatinnej časti (Chvojnická pahorkatina) v okolí Skalice a Radošoviec, má vegetácia odlišný ráz a je podobná rastlinstvu Bielych Karpát. Rastie tam aj Quercus pubescens, Quercus cerris veľmi zriedka, Euonyaus verrucosa, Staphylea pinnata, Melica picta, na suchých stráňach Adonis vernalis, v lesoch však aj Stachys alpina a Salvia glutinosa.

Lokálne biocentrá

mBC Padelky -erózna ryha  v severnej časti katastrálneho územia cca 20 ha,

mBC Kúpeľný park cca 5 ha,

mBC Na pieskoch Jašterice (mimo katastrálneho územia obce Smrdáky).

Biokoridory regionálneho a nadregionálneho významu

nrBK Oblasť Hohenau-Dúbrava (kataster Gbely Ostrý vrch) Zámčisko Myjavská pahorkatina Malé Karpaty,

Lokálne biokoridory

mBK Padelky kúpeľný park Smrdácky potok biocentrum Na pieskoch Jašterice,

mBK Zámčisko cez Holý vrch a Konopiskú ryhu do biocentra kúpeľného parku,

mBK Zámčisko cez Nivy-Kovalovce -hydrický biokoridor Kovalovského potoka (biokoridor západne od hraníc katastrálneho územia obce Smrdáky) .

Interakčné prvky

stromová aleja okolo poľnej cesty Na polhonoch,

erózna ryha medzi Padelkami a Konopiskami,

lesík medzi Dielcami a Chríbami.

Menšie genofondové lokality

    Na sosiekoregión Chvojnická pahorkatina nadväzuje sosiekoregión Borská nížina (Záhorie) Kyslé piesky pokryté borovicovými lesmi, vlhkými lúkami, mokraďami, slatinami a rašeliniskami.

Bývanie

Domový a bytový fond

Rok
Domy
spolu
Trvale obývané domy
Neobýv. domy
Byty spolu
Trvale obývané byty
Neobýv.byty
spolu
z toho RD
spolu
z toho RD
2001
148
134
128
10
209
139
137
16

    Plochy bývania sú prevažujúcou funkciou zastavaných plôch sídla a sú tvorené prevažne nízkopodlažnou zástavbou rodinných domov. 

    Pri sčítaní bolo  v roku 2001 bolo  vykázaných celkom 139 obývaných bytov a 16 bytov bolo  neobývaných.

    Z celkového počtu 139 trvalo obývaných bytov bolo 137  bytov v rodinných domoch (98,56 %).

    Kvantitatívnu úroveň bývania vyjadruje ukazovateľ obývanosti bytov - 3,34 obyvateľa na 1 trvalo obývaný byt, ktorý je pre podmienky vidieckej obce pomerne priaznivý.   V roku 2001 predstavovala priemerná obývanosť bytov v SR 3,23 obyvateľa na 1 trvalo obývaný byt.

    Podľa sčítania v roku 2001 veľkosť obytnej plochy na 1 trvale obývaný byt bol 68,90 m2. Bytový fond vykazoval priemerne 3,88 obytných miestností na 1 trvale obývaný byt. Na jednu obytnú miestnosť pripadlo 0,86 trvale bývajúcich osôb a na 1 osobu pripadlo 20,6 m2 obytnej plochy. Trvale obývané byty s 3 a viac obytnými miestnosťami predstavovali podiel 84,50 % z trvale obývaných bytov. Bytový fond bol v rozsahu 75,6 % vybavený ústredným vykurovaním a 96,9 % bytového fondu mal kúpeľňu alebo sprchový kút. 

    Z neobývaných bytov v celkovom počte 16 boli neobývané byty z nasledovných dôvodov:  zmena užívateľa 2 a iné dôvody 14.

    Z hľadiska plošných štandardov bytový fond v obci  vykazuje dobrú úroveň. Celkovo možno hodnotiť bytový fond obce, ako vyhovujúci, ktorý však po skvalitnení môže byť výrazným stabilizačným faktorom pre obyvateľstvo obce.

   Nové trendy vo vývoji spoločnosti sa prejavujú aj vo sfére bývania, kedy sa obmedzuje hromadná bytová výstavba. Na 100 bytov pripadá dnes 110 –120 cenzových domácností. V záujme dosiahnutia vyhovejúceho koeficientu súžitia cca 105 cenzových domácností na 100 bytov, vyžaduje potrebu realizácie nových bytov.

Občianska vybavenosť

Občianska vybavenosť je zastúpená nekomerčnou sociálnou vybavenosťou (školstvo, zdravotníctvo, kultúra, šport, administratíva) a komerčnou vybavenosťou.

Nekomerčná občianska vybavenosť

Školstvo

    V obci sa nachádza

  • MŠ – 2-triedna pre 60 detí
  • ZŠ – 1.stupeň (1-4 ročník)

    Školská vybavenosť vyhovuje potrebám obce. Navrhuje sa reprofilovať časť MŠ pre potreby starostlivosti o seniorov.

Zdravotníctvo

    Zdravotné stredisko ani stále pracovisko praktického lekára sa v obci nenachádza. Zdravotné služby pre obyvateľstvo je zabezpečené v spádovej nemocnici s poliklinikou.

Sociálna vybavenosť

    V obci sa nenachádza žiadna sociálna vybavenosť. V budúcnosti sa predpokladá  v časti MŠ zriadiť zariadenie pre potreby starostlivosti o seniorov.

Kultúrna vybavenosť

    V obci sa nachádza spoločenské zariadenie v integrovanom objekte verejnej správy a taktiež pre kultúrno-spoločenské potreby obyvateľov sú využívané zariadenia kúpeľov.

Telovýchova a šport

    V obci sa nachádza futbalové ihrisko, telocvičňa a fitness. V kúpeľnom areáli sa nachádzajú tenisové kurty a ihrisko pre volejbal. V riešení sa navrhuje s rozšírením areálu futbalového ihriska o ďalšie športové aktivity.

Ostatná vybavenosť

    V obci sa nachádza

  • Objekt obecného úradu, ktorý postačuje súčasným potrebám obecnej samosprávy, obecnému zastupiteľstvu.
  • Bývalý objekt Obecného úradu, kde sa navrhuje zriadiť informačné stredisko a penziónové ubytovacie zariadenie.  
  • Požiarna zbrojnica, ktorá postačuje potrebám obce.
  • Cintorín s domom smútku, ktorý postačuje potrebám obce.

Komerčná občianska vybavenosť

Obchod a služby

   V obci sa nachádza 13 prevádzok obchodu a služieb – Potraviny, Rozličný tovar, Kvetinárstvo, Textilná galantéria, Lahôdky, Pohostinstvo, Denný bar, Kaderníctvo, Kozmetika-Pedikúra, Autoservis, Klampiarstvo, Zámočníctvo, Masáž-Sauna.

Rekreácia  a cestovný ruch

Kúpeľníctvo

    Rozhodujúcou nadstavbovou funkciou obce je kúpeľná funkcia. V súčasnosti kúpeľná spoločnosť má disponibilnú kapacitu 400 lôžok.

Liečebný dom  (Kúpeľný hotel)
Lôžková kapacita
Mladosť (Detská kúpeľná liečebňa)
79
Eva
30
Záhorie
70
Morava
68
Mier
47
Centrál
48
Vietoris
58
Spolu
400
 

    Časť kúpeľných kapacít vyžaduje komplexnú rekonštrukciu a modernizáciu a najmä centrálne balneoterapeutické zariadenie.

    Kúpeľná spoločnosť nemá v súčasnosti podrobne rozpracovaný investičný plán, podľa ktorého by bolo možné v jednotlivých návrhových obdobiach ÚPN-O  situovať jednotlivé objekty a zariadenia. Dá sa predpokladať, že v návrhovom období ÚPN-O sa pristúpi k riešeniu  balneoterapeutického zariadenia výstavbou novej kapacity alebo využitím priestorov v existujúcich objektoch. V blízkom období sa výstavba  nových  objektov zrejme nebude realizovať a bude pristúpené k rekonštrukciám a modernizáciám súčasných kapacít.

    Hlavné indikačné zameranie kúpeľov je stanovené na liečbu kožných chorôb a liečbu pohybového ústrojenstva.

    Smerovanie kúpeľov  vytvára rozvojové impulzy  pre obec a jej obyvateľov, ktorý by mohli vo väčšej miere  participovať na kúpeľnej funkcii poskytovaním služieb (napr. penziónové ubytovanie,  ubytovanie v súkromí, pohostinské a doplnkové služby pre klientov a ich doprovody).

    Prílev klientely  vyžaduje rozvíjanie ďalších doplnkových aktivít a atraktivít v území pre pohybové, kultúrno-spoločenské vyžitie a oddych. Medzi takéto pohybové aktivity patrí okrem tradičného tenisu, cykloturistika, jazda na koni, turistika (napr. sprístupnenie archeologických nálezísk – náučné chodníky), vitaparkúry v parkovom prostredí,  medzi kultúrno-spoločenské aktivity folklórne tradície a  rôzne kultúrne podujatia (napr. folklórny festival, promenádne koncerty, spoločenské zábavy, plesy), spoločenské hry v exteriéri (napr. obrie šachy, kolky).  

    V rámci týchto aktivít sa navrhuje umiestnenie krytej plavárne s vnútorným aj vonkajším bazénom, s príslušnou vybavenosťou, kde je možné využiť zdroj slanej vody, ktorý sa nachádza na území obce Smrdáky.

    Vo väzbe na kvalitné životné prostredie a kúpeľné zariadenie sú úvahy na  umiestnenie  vo vhodných priestoroch apartmánové domy pre seniorov.    

Rozvoj rekreačného ubytovania a služieb pre návštevníkov

    V obci je už v súčasnosti časť starších rodinných domov prebudovaná pre chalupársku rekreáciu a je predpoklad, že  sa bude staršia zástavba rekonštruovať a využívať pre penziónové ubytovanie pre kúpeľných klientov a ich doprovody.

     V záujme vytvorenia impulzných predpokladov sa navrhuje využiť objekt bývalého obecného úradu pre informačné stredisko a penziónové ubytovanie. 

    Obdobne miestny potenciál CR vyvolá potrebu poskytovania služieb pre návštevníkov, z ktorých sú najvýznamnejšie športovo-rekreačné vybavenie.

    V obci sa nenachádza žiadne zariadenie a služby špecializované pre  cestovný ruch. Do kapacít  vidieckého cestovného ruchu možno zaradiť chalupársku rekreáciu.   

Kultúrne a historické pamiatky obce

    V obci sa nachádzajú historicky cenné objekty, ktoré sa požadujú zachovať a chrániť:

  • Kúpeľný dom (Kaštieľ s priľahlým parkom – LD Mier)  zapísaný do ÚZPF SR pod č. 739/1
  • Kúpeľný park zapísaný do ÚZPF SR pod č. 739/2
  • R.K. kostol sv. Martina Tourského (klasicisticky upravená staršia stavba pravdepodobne zo 17.storočia, s úpravami z 18 a 19.storočia)
  • Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (v areáli cintorína 1.polovica 19.storočia)
  • Socha sv. Trojice (pri kostole -1927)
  • Pomník padlým z I. svetovej vojny (pred kostolom)
  • Drevený kríž (pred kostolom)
  • Prícestná socha sv. Vendelína (kamenná rokoková z pol. 18.storočia) socha sv. Floriána a sv. Rozálie (2.pol. 19.storočia) –súsošie umiestnené v kaplnke v centre námestíčka obce.
  • Náhrobníky a kamenné kríže (v areáli cintorína)

    Okrem uvedených objektov sú v katastri obce  evidované AÚ SAV v Nitre archeologické náleziská, ktoré je potrebné zachovať a chrániť.  V súvislosti s nálezmi sa dá predpokladať, že budú zistené aj ďalšie nálezy alebo situácie a preto pri stavebnej činnosti je potrebné postupovať podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu.

    V súčasnosti sa kladie dôraz na zhodnocovanie a využívanie miestneho potenciálu územia a na vyššiu participáciu vlastného obyvateľstva pri rozvoji a organizácii spolupráce v oblasti cestovného ruchu, vidieckeho turizmu, agroturizmu, cykloturizmu,  spoločensko – kultúrnym podujatiam vo väzbe na historickú identitu obce a regiónu.    

Ekonomická základňa

    Podľa výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov k 26. 05. 2001, bolo v obci 335 ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo predstavovalo 52 % obyvateľstva obce.

    Ekonomická aktivita v obci je najvýraznejšie orientovaná do terciárneho sektora, čo dokumentuje tiež profesijná a vzdelanostná skladba obyvateľstva.

    Rozhodujúcou kapacitou hospodárskej  základne obce sú Slovenské liečebné kúpele, a.s. Piešťany. Okrem toho sú v obci menšie prevádzky obchodu a služieb miestneho charakteru.

    V roku 2002, z ekonomicky aktívneho obyvateľstva  v obci 335 obyvateľov  odchádzalo za prácou mimo obce cca 123 (cca 37%).

Priemyselná výroba

    Na území obce sa nenachádzajú  firmy priemyselného charakteru.

Pôdohospodárska  výroba

Poľnohospodárske družstvo Koválov

    Areál Poľnohospodárskeho družstva je územne nedostatočne využitý a predpokladá sa intenzifikácia zástavby a využitia pre výrobnú oblasť a služby. 

Doprava a dopravné vybavenie

    Obcou prechádza cesta III/05112, ktorá spája obec s Koválovom a Senicou. Touto cestou je obec napojená na vnútroštátnu a medzinárodnú cestnú a diaľničnú sieť. 

    Systém miestnych komunikácií a ich šírkové usporiadanie je v obci vo vyhovujúcom stave a ani v budúcnosti nie je potrebné vykonávať výrazné zmeny dopravného systému. V riešení územného plánu je potrebné upraviť niektoré bodové dopravné závady a posúdiť šírku profilu štátnej cesty  III/05112 v prieťahu obcou a nadväzujúce kapacity parkovacích miest, najmä vo väzbe na kúpeľnú klientelu.

    Hromadná autobusová doprava je vedená po ceste III/05112, kde je zástavka pre autobusy.

Železničná doprava v obci nie je zastúpená. 

   V rámci nemotoristických dopráv je možné konštatovať, že navrhovanie samostatných cyklistických trás nie je potrebné a pešia doprava je sústredená na chodníky pri komunikáciách. Mimo zastavaného územia obce sa predpokladá vytvárať podmienky pre zriaďovanie turistických cyklotrás. 

Technická vybavenosť

Vodné hospodárstvo

    Obec Smrdáky je zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu napojeného na vodný zdroj HVS-1 a  skupinový vodovod Senica. Voda sa prečerpáva zo skupinového vodovodu cez čerpaciu stanicu Koválov do vodojemu v Smrdákoch. Prívodné potrubie je profilu DN 200. Vodovodná rozvodná sieť v obci je vybudovaná  z profilov DN 150 a DN 100, prívodné potrubie do areálu kúpeľov je z profilu DN 150. V centre je vodovodná sieť zokruhovaná, len niektoré časti sú vetvové (v severnej časti obce).  Na vodovodnej sieti sú osadené uzavieracie armatúry, požiarne hydranty a prípojky s uzávermi pre odberateľov. 

    Vodovodná sieť a príslušné vodárenské zariadenia dostatočne pokrývajú spotrebu vody v obci. V riešení územného plánu je potrebné navrhnúť vodovodnú sieť pre novú zástavbu.

Odkanalizovanie

    V obci  je v súčasnosti vybudovaná funkčná verejná kanalizácia s čistením odpadových vôd. Samostatnú časť kanalizácie má kúpeľný areál. Hlavné zberače sú profilov DN 1200 a DN 800. Kanalizačná sieť je vybudovaná profilmi DN 300 až DN 600. Časť obce má kanalizáciu delenú (bytové hospodárstvo, Hviezdoslavova ulica a kúpele). Zostatok obce má jednotnú kanalizáciu.

    ČOV je umiestnená v južnej časti obce s kapacitou 153 m3/deň (1200 ekv.obyv.). Kúpele majú samostatnú ČOV s funkciou predčistenia zostatkov vôd z liečivých zdrojov. Vzhľadom na predpokladaný rozvoj obce je potrebné prehodnotiť kapacitu ČOV a navrhnúť prípadné rozšírenie.

    V rámci materiálu „Aglomerácie pre odkanalizovanie komunálnych odpadových vôd SR“  sa uvádza zámer s odvedením splaškových vôd z obce Koválov do ČOV Smrdáky.

    V riešení územného plánu je potrebné navrhnúť kanalizačnú sieť pre novú zástavbu a prehodnotiť súčasný stav so zámerom riešiť delenú kanalizáciu v celej obci.

Zásobovanie elektrickou energiou

    Obec  je  zásobovaná  el.  energiou  22kV  zo vzdušného vedenia z Koválova a postupne sú  napájané  jednotlivé  trafostanice TS(Západ) 2x400 kVA, TS(Kúpele) 250kVA, TS(Hosp.dvor) 2x400 kVA.    Miestny  sekundárny  rozvod  je  riešený  prevažne  vzdušným  vedením. Na  týchto  stožiaroch  je  naviac situovaný  rozvod  verejného  osvetlenia,  ako  aj  miestneho  rozhlasu.

    Technický  stav  VN  vedení  a  trafostaníc  je  vyhovujúci.  

    V riešení územného plánu je potrebné vychádzať z existujúcej elektrorozvodnej siete a navrhnúť elektrifikáciu predpokladanej novej zástavby s návrhom príslušných zariadení.. Pri návrhu elektrickej siete pre novonavrhovanú zástavbu sa odporúča uvažovať s káblovými rozvodmi.

Zásobovanie zemným plynom

    Obec má vybudovaný vyhovujúci verejný STL plynovod. Tento obecný plynovod je zásobovaný zemným plynom z regulačnej stanice nachádzajúcej sa pred odbočkou do kúpeľov. Zdrojom plynu je plynovod DN 200 vedený zo Senice, z ktorého je vedená prípojka  do regulačnej stanice a následne do kúpeľov vedením DN 150. Ostatná časť obce je plynofikovaná nízkotlakovými rozvodmi. Na plynovodnej sieti sú osadené uzavieracie armatúry, odkaľovače  a prípojky  pre odberateľov.

    STL plynovodná sieť a príslušné  plynárenské zariadenia (RS) dostatočne pokrývajú spotrebu zemného plynu v obci.

    V riešení územného plánu je potrebné vychádzať z existujúcej plynovodnej siete a navrhnúť plynofikáciu predpokladanej novej zástavby.

Verejné osvetlenie

    Verejné   osvetlenie  je  riešené   výbojkovými   svietidlami  situovanými  na  stožiaroch  vzdušného  sekundárneho  rozvodu.

    V riešení územného plánu je potrebné vychádzať z existujúceho verejného osvetlenia a riešiť osvetlenie  predpokladanej novej zástavby.

Telekomunikácie

     Telefónna sieť v obci Smrdáky je napojená z telefónnej  ústredne ST, situovanej v objekte Centrál. Telefónna ústredňa  je v súčasnosti vyťažená a predpokladá sa jej rozšírenie.

    V riešení územného plánu je potrebné vychádzať z existujúcej rozvodnej telefónnej siete a navrhnúť rozvody pre predpokladanú novú zástavbu (1 pár pre BJ) Existujúca telekomunikačná sieť bola budovaná priebežne a doplňovaná o novšie káblové siete. Sieť je vybudovaná sčasti podzemnými káblami a sčasti vzdušnými vedeniami.  Súčasne je potrebné uvažovať s rozvodmi káblovej televízie.

Odpadové hospodárstvo

    Komunálny odpad je odvážaný na skládku v Jablonici, ktorú prevádzkujú TS Senica. V súčasnosti sa  separuje sklo, papier, plasty a železo.

SWOT ANALÝZA

Úlohou SWOT analýzy je prezentácia výsledkov socio-ekonomickej analýzy obce, ako aj analýzy výsledkov realizovaných opatrení vo forme objektívnej, výstižnej, hutnej a čo najkomplexnejšej charakteristiky vyváženého vývoja obce.

SWOT analýza (Strong points, Weak points, Oportunities, Threats) – štandardná metóda, ktorá sa používa na prezentáciu analytických poznatkov o najrozličnejších objektoch skúmania.

Výhody SWOT analýzy:

  • Oproti obvyklým analytickým metódam prezentuje vyvážený pohľad na minulosť, súčasnosť a budúcnosť obce.
  • Svojím usporiadaním do štyroch kvadrantov (silné stránky, slabé stránky, príležitosti a ohrozenia) dobre vyhovuje charakteru úvah, ktoré sú potrebné pri formulovaní stratégií a ich implementácie počas celého programovacieho obdobia.
  • Umožňuje pružne realizovať spätné korekcie jednotlivých identifikovaných javov vrátane ich preraďovania do iných kvadrantov, ak si to vyžadujú meniace sa pohľady na budúci vývoj analyzovanej obce.
  • Vytvára predpoklady, aby v rovnako prehľadnej štruktúre, ako bola vytvorená analýza, bola formulovaná aj stratégia usmernenia budúceho vývoja obce:
  • ako zachovať, resp. rozvíjať jej silné stránky,
  • ako odstraňovať, resp. eliminovať jej slabé stránky,
  • ktoré z budúcich príležitostí možno využiť pre jej ďalší rozvoj,
  • akými aktivitami možno čeliť očakávaným ohrozeniam jej ďalšieho rozvoja.

Analýza vnútorných faktorov

silné stránky – slabé stránky

Silné stránky
Slabé stránky
Strategická poloha obce a podmienky pre:
  • rozvoj kúpeľníctva a  cestovného ruchu
  • (turistika, cykloturistika )
  • prírodné liečivé zdroje
  • možnosť a perspektíva využitia reštauračných a ubytovacích kapacít CR
  • napojenie na diaľnicu D2
  • vidiecka turistika – chalupárstvo
  • miestna autobusová doprava vo väzbe na medzimestské a medzinárodné autobusové linky
Ľudia, identita, zručnosti, aktivity
  • potenciál pre rozvoj cezhraničnej spolupráce s Rakúskom a ČR
  • existencia záujmových organizácií a klubov
  • spätosť obyvateľov s územímidentita
  • kultúrno-spoločenský  život, tradície
  • organizovanie miestnych športových podujatí, športové aktivity
  • monografia obce
Propagácia obce
  • nedostatočné informačné značenie
  • neoznačenie miestnych turistických a cyklistických trás
  • malá informovanosť o významných osobnostiach obce
  • nedostatočná propagácia obce a regiónu
Centrum obce
  • Absentuje typické jadro obe
Ľudia, zručnosti, spolupráca
  • jazykové znalosti

 

Silné stránky
Slabé stránky
Miestna ekonomika a služby
  • Základná vybavenosť pre rekreáciu a CR
Životné prostredie
  • Neprítomnosť zdrojov znečisťovania ŽP
  • Kanalizačná sieť s ČOV
Občianska infraštruktúra
  • Dostatočná sieť základnej obchodnej vybavenosti
  • Dostatočné kapacity predškolskej a školskej vybavenosti
  • Dostatočné kapacity kultúrnej vybavenosti
  • Dostatočné kapacity športovej vybavenosti 
Technická vybavenosť
  • Dopravne prepojenie na cestnú a diaľničnú sieť SR a zahraničie (ČR, Rakúsko)
  • Vybudovaný obecný vodovod napojený na Senický skupinový vodovod
  • Vybudovaný obecný plynovod
  • Vybudovaná elektrická sieť
  • Vybudovaná telekomunikačná sieť
  • Vybudovaná kanalizačná sieť s ČOV

Miestna ekonomika a služby

  • nedostatočné kapacity jednoduchého a lacného ubytovania
  • chýbajú služby opravárenského charakteru
  • chýbajú atrakcie pre turistov

Životné prostredie

Občianska infraštruktúra

chýba verejné hygienické zariadenie
chýba zariadenie pre ambulantné zdravotnícke služby
chýba vybavenosť pre turistov a návštevníkov
Technická vybavenosť

Analýza vonkajších faktorov

príležitosti – ohrozenia

Príležitosti
Ohrozenia
Zriadenie podporných mechanizmov na štátnej a regionálnej úrovni
  • rozvoj sietí poskytujúcich ekonomické, právne, poradenské a vzdelávacie služby
  • zlepšenie prístupu malých a stredných podnikateľov k informačným technológiám a finančným zdrojom
  • vytvorenie ekonomických, legislatívnych a organizačných predpokladov pre rozvoj bytovej a technickej infraštruktúry
Vytvorenie nástrojov regionálnej politiky EÚ
  • využívanie podpory štrukturálnych fondov
  • Vytváranie partnerstiev v prihraničnom regióne
  • vytváranie partnerstiev (podnikatelia, mimovládne organizácie, samospráva, štátna správa) pri riešení problematiky obce a jej spádového územia
Vplyv vstupu do EÚ
  • rastúca konkurencia na domácom a zahraničnom trhu
  • Neprehľadnosť koncepcií na úrovni regiónu a štátu
  • často meniaca sa legislatíva
  • nedostatočná informovanosť o možnostiach získania zahraničných grantov
  • negatívny demografický vývoj v dôsledku chýbajúcich podporných politík
Neexistencia finančných nástrojov na
  • dobudovanie  technickej a najmä dopravnej infraštruktúry (obchvatné cesty, chodníky)
  • obnovu a údržbu kultúrnych a historických pamiatok
  • propagáciu, reklamu a marketingové aktivity 

Určenie kľúčových disparít a hlavných faktorov rozvoja

2. SMRDÁKY V BUDÚCNOSTI

Rozvojová stratégia

Historický vývoj obce predstavuje základ pre smerovanie rozvojovej stratégie. Socioekonomická analýza potenciálu obce ako i SWOT analýza zdokumentovali súčasný stav a vytypovali východiská pre strategický rozvoj obce.

Obec sa nachádza v území s kvalitným prírodným prostredím a zázemím.  Špecifickým prvkom je výskyt minerálnych vôd, vyhlásených za prírodné liečivé zdroje  ktoré sú dlhodobo úspešne využívané pre liečbu indikovaných ochorení. Obec je kúpeľným miestom s prírodnými liečebnými kúpeľmi, ktoré sú ochraňované podľa zákona NR SR č.         . 

Výskyt minerálnych  liečivých vôd a existencia prírodných liečebných kúpeľov z dlhodobou tradíciou tvoria jeden z rozhodujúcich rozvojových potenciálov obce.

Strategické ciele

SWOT analýza sa vykonáva s cieľom podrobného zmapovania situácie v obci a uvedomenie si vonkajšieho prostredia, v ktorom sa obec rozvíja. Táto analýza je východiskom pre definovanie strategických cieľov budúceho rozvoja.

Strategické ciele musia vychádzať z využitia silných stránok a snažiť sa zabrániť prehlbovaniu nepriaznivých faktorov vyplývajúcich zo slabých stránok.

Ciele umožňujú zužitkovať definované príležitosti a navrhnúť rozvojové projekty, ktoré budú brať v úvahu ohrozenia rozvoja.

Na základe analýzy sa stanovujú nasledovné strategické ciele:

Cieľ 1:

Vytvoriť podmienky pre zhodnotenie súčasnej základne kúpeľníctva, rekreácie a cestovného ruchu v obci a dobudovať a skvalitniť rekreačné a športové vybavenie a informačný systém.  

Cieľ 2:

V nadväznosti na rozvoj aktivít v regióne vytvoriť podmienky pre rozvoj bývania v zdravom životnom prostredí s príslušnou občianskou vybavenosťou.

Cieľ 3:

Vytvoriť podmienky pre uplatnenie sa na miestnom trhu práce a realizovať aktivity zvyšujúcu domácu zamestnanosť.

V súčasnosti je rozpracovaný  Územný plán obce Smrdáky, ktorý vytvorí územné predpoklady pre realizáciu strategických cieľov  rozvoja obce a jej rozvojového potenciálu v oblastiach bývania, občianskej vybavenosti, výroby

Podradené stránky:

Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja - cieľe
Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja - dodatok
Pripravovaný Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2015 - 2020